Koníky by mali chodiť častejšie

Tak na toto som sa naozaj tešila. V útlom detstve som chcela mať koňa, ktorého by som neváhala chovať hoci v obývačke. Ako veľká sa koní vcelku bojím, ale stále ma fascinujú. Možno práve preto mi vošli do života ľudia, ktorí sú na tom podobne. Majú však na rozdiel odo mňa kone ako svoje veľké hobby a zároveň životný štýl. Dlho sme plánovali vychádzku na Polníky a keď k nej napokon došlo, nestihli sme ani osedlať a privalila sa búrka ako z filmu. Prečkali sme ju na slame vo vozíku na prevoz koní a zažili tak niečo naozaj netradičné. Škoda, ale nevadí, aspoň sme koníky zoznámili s okolím. Zdalo sa, že sa im u nás páči a naša tráva - hoci zmoknutá, im chutí. Dohoda je, že prídu aj častejšie, do budúcna pre ne aj pre ich jazdcov pripravíme lepšie podmienky, v ktorých si budú môcť oddýchnuť a osviežiť sa. Polníky budú raz občerstvovacou stanicou pre turistov - či už prídu pešo, na bicykli, alebo na koni. Presne tak, ako som si to na začiatku vysnívala. Vďaka Mirka, Monika, Sárka a Stellka z oddielu www.jazdynakoni.sk za vašu veľkú inšpiráciu a radosť.